Na Zemplíne a Šariši vládne prísny pôst

Podľa informácií z tamojších múzeí obyvatelia Zemplína v minulosti nesmeli vypiť ani glg vody, inde si mohli zajesť trocha kyslej kapusty so suchým chlebom alebo odhryznúť z posúchov. Privilegovaní boli však gazdovia, ktorí mohli po celý uvedený deň piť pálenku. Príchod ženy do domu "na viliju" sa považoval za nešťastie. Chlapi mohli chodiť vinšovať - "Vinčuju, vinčuju, na śčesce, na zdrave, žebi sce mali horńejši, pokornejši ročka še dočekac, z ĺesa žirnojsc, z poľa pilnojsc, od Boha lasku... "
Prvou povinnosťou gazdinej domu bolo ráno nakŕmiť statok a pripraviť štedrovečernú hostinu. Na prestretom stole nesmel chýbať vianočný koláč "kračun", ktorý mal v strede dierku a v nej bol uložený med a cesnak. V niektorých lokalitách Zemplína sa večera začínala pitím pálenky, potom nasledovali oplátky, med, "kozare a bobaľky" s kapustou, makom či tvarohom. Niekde sa jedla aj mliečna kaša, "poplanok" a podobne. Počas večere nesmela gazdiná vstať od stola, neumývali sa riady, aby sa vraj šťastie neodvrátilo od domu. Po večeri sa v mnohých obciach vybrali do záhrady "strašiť stromy", aby dávali v budúcom roku viac úrody. Mládež sa večer schádzala na tzv. "kračunske kormacanki".
Na Božie narodenie - 24. decembra - začínali po obciach Zemplína i Šariša chodiť betlehemci, ktorí svoje účinkovanie ukončili na Troch kráľov. Prvý sviatok vianočný bol venovaný kostolným obradom. Niektoré z týchto zvykov sa v uvedených regiónoch zachovali až do dnešného dňa.